politika súčasť života

      Túto hlbokú myšlienku vyslovil nemecký filozof, filológ, básnik  Friedrich Nietzsche . Veľmi sa mi zapáčila, ako malé predjedlo pri viacchodovej večeri.

     Blížia sa voľby. Demokratické. Pevne verím, že tak sa budú volať, aj keď sa o nich budú učiť naše deti v školách. Volebné bilboardy vypustené. Všetci zástupcovia strán a samotní politici pracujú doslova vo dne v noci. Za denného svetla, aj pod rúškom noci. Akcia strieda akciu. Samé stretnutia, plamenné reči, úsmevy. Aj médiá majú už konečne po uhorkovej sezóne a pracujú na plné obrátky. Tak ako politici, vo dne, v noci. Samé stretnutia. Reportáže, rozhovory, otázky pripravené. Odpovede, „len môj názor“, pripravené. Taká klasika. Ak vás u politikov vyrušilo slovné spojenie „pod rúškom noci“, tak to nečítate s porozumením. Ak vás vyrušilo slovné spojenie „pod rúškom noci“ u médií, tak už vôbec nečítate s porozumením. Pozrel som si zoznam kandidátov na poslancov, a zvlášť takých, ktorí kandidujú viackrát, a áno, zakaždým za inú stranu. Poviete si, no a čo, hľadajú tú správnu stranu,  mýliť sa je ľudské.  Opýtam sa, či je to len omyl alebo  úmysel či len hľadanie nejakého výťahu do parlamentu? Rozmýšľam nahlas, či sú si stále istí, že majú ešte niečo nám, ich voličom, povedať? Ja už na sľuby neverím. Zaváňa mi to aroganciou, neúctou k nám, ale aj k im samým. Keď si už seba nevážia, prečo si nevážia nás, voličov? My sme ich zamestnávatelia, nie opačne. Chápem, že im to neprekáža, len neviem, prečo to neprekáža nám? No zvlášť ma vyrušila, ale absolútne neprekvapila, spoveď otca zakladateľa. Veľmi som sa preľakol . Teda, takto to je. Už sa nič neskrýva. Ocenil som otvorenosť, to áno. Zároveň som sa nadýchol, či sa mi nesníva, či dobre počúvam, ak chcete, počúvam s porozumením. Žiaľ, už dosť dobre viem, čo od akého politika či politológa môžem očakávať. Viem, že tá tvrdá propaganda sa bude len a len stupňovať. Kladiem si otázku, kde sa to skončí ? Budú stačiť slová a slovné prestrelky alebo sa prikročí aj k niečomu inému? Prvé náznaky sme už zaznamenali. Nie, nerobím paniku, len som si spomenul na históriu. Všetko sa vždy začínalo slovami: „Ja mám pravdu. My sme jediní, čo máme recept na všetko. Iný názor sa netoleruje. Lebo… Spomínate si?“ Už jedno ministerstvo propagandy bolo. Rád by som to celkom otvorene dopísal, ale už aj ja sám sa obávam o slobodu slova, právo na vlastný názor. No aj toto predvolebné obdobie by malo mať svoje mantinely, hranice. Morálka? Spomínate si na takéto slovo, páni politici? Aj morálka, úcta má tu svoje miesto alebo už nie? Všetko je dovolené? Rešpekt k našim ľuďom,  tradíciám, zvyklostiam, úcta k našim dejinám… to je už nemoderné? To sa už nenosí? Svojím názorom uberám zároveň právo na ten druhý? Kde je rešpekt a pokora k inému názoru? Demokracia je diskusia.  Na záver naozaj len sám pre seba od Marka Twaina: „Neboj sa svojich nepriateľov, môžu ti vziať maximálne tvoj život. Je to však stále omnoho lepšie, než médiá.  Tých sa boj, pretože ti ukradnú tvoju česť.“ Mark ďakujem, absolútna pravda.