Dnes si pre zmenu dovolím začať rozprávkovým príbehom. Neviem, či si naň spomeniem presne, ale dúfam, že mi budete rozumieť. Bol jeden gazda, celkom šikovný, počas svojho pracovitého života aj nahonobil slušný majetok. Oženil sa. Z manželky sa po čase stala protivná hašterivá ženská. S ničím nesúhlasila, všetko, čo manžel už len navrhoval, z princípu odmietla, vždy, za každých okolností. Manžel veľmi trpel, v spoločnosti sa za ňu veľmi hanbil. Ľudia ju proste nemali radi a vyhýbali sa jej. Raz prechádzala cez malý most a spadla do potoka. Voda bola hlboká po daždi, takmer sa vylievala z brehov. Nemala, chudera, šancu. Začali ju hľadať, logicky, po prúde, ale márne. Dokonca padli názory, že už ju odplavilo až do mora. Manžel, ktorý ju poznal najlepšie, však povedal, vždy bola proti, hľadajme proti prúdu. Ostatní protestovali, nemá to logiku, voda tečie vždy v súlade s prúdom. Manžel si nedal povedať a napriek všetkým odhováraniam sa vybral proti prúdu. Našiel ju asi desať metrov za mostom. Aj po smrti bola proti.
Čo tým chcel básnik povedať? Pokúsim sa vám podať svoje vysvetlenie tejto, inak roztomilej rozprávky. Každá rozprávka má mať ponaučenie a dávať silu na pochopenie a vysporiadanie sa s realitou na desaťročia, storočia, ba tisícročia. Má dávať príklad, pozitívny vzor. V každej rozprávke, čo mi mamka čítala v detstve, to tak bolo, zlo potrestané a dobro zakaždým zvíťazilo…
Žena, ktorá tak nešťastne skončila, bola vždy a za všetkých okolností proti. Bez ohľadu na skutočnosť, bol to jej životný postoj, alebo ak chcete, jej životná filozofia. Občas sa zamýšľam nad tým, či to niekedy nie je aj môj postoj alebo aj iných ľudí, občanov, nás voličov. Po roku 1989 som zažil niekoľko volieb: poslancov do slovenského parlamentu, europoslancov, komunálne voľby, voľbu prezidenta republiky… Môj osobný názor, ak dovolíte, je, že vždy, alebo takmer vždy sa volilo proti. Proti niekomu, niečomu, s argumentom, že volíme menšie zlo… Obraz, dojem, že sa volí nie za niečo, ale proti. Fakt, pre mňa osobne veľmi zaujímavý, ale smutný zároveň. Poviete si, že mi to trvalo, kým som to vypovedal. Možno máte aj pravdu, ale chcel som to takto nejako vyjadriť. Osobne, s veľkým rešpektom a úctou sa snažím vysporiadať, podľa mňa, s ťažkými, celospoločensky sledovanými témami. Často doslova nevyužívame, zahadzujeme šance, ktoré sa nám ponúkajú… Naším vlastným pričinením, vlastným rozumom, cez naše ruky máme možnosť ovplyvniť veci verejné, veci naše. To je demokracia ,nepriama ,zastupiteľská. Tak prečo ju nevyužiť. Voliť, respektíve sa rozhodovať za program, za kandidáta, nie proti. Bál som sa to tu napísať, respektíve , použiť slovné spojenie „menšie zlo.“ Voliť takzvané menšie zlo.
Kto je, čo je menšie zlo? Kto to je? Odkiaľ to menšie zlo prišlo, vymyslel ho niekto? Ak áno, potom kladiem otázku: Prečo? Z akého dôvodu? Nie je zlo stále zlom, či menšie alebo väčšie? Dovolím si použiť citát z budhistického náboženstva 600 rokov pred naším letopočtom: Len tomu neškodí zlo, kto sám zlo nepácha.
Viem, že svet nie je len čiernobiely, len uvažujem, čo ak má byť čiernobiely? Môže byť? Fungoval by takýto čiernobiely svet asi len v ideálnom, doslova imaginárnom, prostredí. Nemám na mysli farby. Len nahlas uvažujem…
Pokiaľ ide o mňa, nikdy som nevolil menšie zlo, neurobím to a verím, že nebudem mať potrebu svoje rozhodnutie meniť. Nikdy som pri žiadnych voľbách takto nerozmýšľal. U mňa majú politici, občania, kandidáti ešte šancu. Prečo? Preto. Vždy budem za niečo, za niekoho a pevne verím, že takého nájdem. Som o tom absolútne presvedčený. Iná možnosť sa v demokracii ani neponúka. Ak tam vy niekoho nevidíte, pozrite sa lepšie, možno trochu z nadhľadu.
Je po voľbách, zas vyhrali tí druhí… Už dávno sa hovorievalo, že najprv občania hľadali niekoho, koho by postavili na piedestál a už na druhý deň hľadali spôsob, ako ho o tu pomyselnú trčiacu hlavu pripraviť.
Celá debata | RSS tejto debaty