Príbeh „Pravdy“ ,alebo, je dobrý nápad pána, ktorého meno sa nevyslovuje?

Začnem starou legendou. Veľmi dávno, niekoľko tisícročí pred potopou sveta, žila jedna civilizácia, plná harmónie. Ľudia si spokojne užívali život, ako plynul. Nepoznali sváry, hádky, závisť. Nevedeli, čo je hlad, úrodu zberali aj štyrikrát do roka. Dožívali sa šesťsto, i viac rokov, bez chorôb, bez starostí. S úsmevom rodili svoje deti a s úsmevom umierali. Dokonca si medzi sebou rozprávali príbehy, že údajne najstarší z nich si pamätali, ako medzi nimi žili bohovia. Ako to býva, bohovia sa vytratili a s nimi aj príbehy o nich. Ľudia na bohov zabudli. Raz Lož pozvala Pravdu, aby sa spolu okúpali v neďalekom teplom prameni. Pravda jej síce neveľmi verila, ale po odskúšaní vody súhlasila. Bola príjemne teplá a doslova krásne voňala. Obe si vyzliekli šaty a začali si užívať slasti pramenitej vody. Po chvíli pohody Pravda privrela oči. Lož vyšla z vody a obliekla si jej šaty. Ako to Pravda videla, vyskočila na breh, ale nemohla si obliecť šaty Lži. Hanbila sa vrátiť do sveta bez svojich šiat, zostala v prameni. Pomyslela si, že ľudia nebudú chcieť, nestrpia vidieť „holú“ pravdu… Pravdu odniesol prameň do hlbokého oceána, kde sa „kúpe dodnes“ A Lož? Tá chodí ešte aj dnes v šatách Pravdy…

      Spomenul som si na tento starý príbeh, keď som v médiách zachytil  myšlienku jedného pána, čo sa jeho meno nevyslovuje, o použití polygrafu, teda, akéhosi detektora lži pre svojich členov. Niekto sa pousmial, niekto ponadával… Moja reakcia bola s rešpektom, ako povedal klasik, čo sme si zvolili, to máme. Rád by som však doplnil, či je to vôbec reálne a možné. Síce, v tomto svete a teraz je možné všetko. Možno by sme si mohli aj my v sebe zaviesť vnútorný detektor lži, pevne verím, že každý človek ho má. Len, akosi slabšie pípa, slabšie  vydáva  svoje hlásenia, akosi je v pozadí, nepočúvame ho v dostatočnej miere, niekedy mám pocit, že vôbec.  A to minimálne na začiatku a hlavne na konci volebného obdobia. Akú máme krátku pamäť, ako málo nám stačí, ako doslova vieme naletieť sľubom. Nevieme,  možno nechceme reálne vyhodnotiť ich predvolebné sľuby a realitu, skutočné výsledky ich  práce, ktoré nám podsúvajú za výdatnej pomoci niektorých médií.  Politici veľmi rýchlo pochopili, kde je „sever“. Stačí byť na správnej strane takzvaného hlavného prúdu a už to ide samo. Smutné, ale ak im to prináša radosť, uspokojenie a pocit, že je to v skutočnosti takto v poriadku, nie som proti. Prijímam  ich postoj, s obavami, ale ako demokrat prijímam. Možno majú pocit, že tento virtuálny svet bude raz aj reálny, neviem. Možno sa reálneho, skutočného sveta boja, možno si veria, že tak dokážu presvedčiť viac a stále viac ľudí. Mňa určite nie, ak majú pocit, že už len vyslovený názor prípadne myšlienka, ktorá nie je totožná s  videním sveta ktorékoľvek politika, je automaticky označovaná za fejk.  Prečo? Demokracia je diskusia. Viem, že mnohí si poviete, kde je hranica medzi názorom a klamaním? Neviem. V demokracii, tej skutočnej, má mať každý jedinec právo si myslieť, čo chce a aj to vysloviť. Múdra spoločnosť v pokoji a s pokorou  počúva, vychováva, vzdeláva, pracuje na rozvíjaní sa seba samej, argumentuje, ak chcete presviedča  faktami. Bojíme sa iného názoru? Inej, vyslovenej myšlienky? Verím, že nie. Sloboda slova by mala byť zaručená. Ak oponujete, že nie, tak aspoň sloboda  myslenia. A ak aj tak, dovoľte mi aspoň snívať. Snívať slobodne, o čom, o kom chcem… Záver?

      Nechám ho absolútne na vás. Len ponúkam citát Marca Aurelia : „Všetko, čo počujeme, je názor, nie fakt. Všetko, čo vidíme, je pohľad na vec, nie pravda.“ Aj moje písanie je môj názor, nie fakt. Ja si to aspoň priznávam…

„Pýcha zmenila anjelov na diablov, pokora robí z ľudí anjelov“

18.03.2025

Túto krásnu a hlbokú múdrosť som našiel v jednej staršej knihe. Je pripisovaná ranokresťanskému teológovi a filozofovi Aureliovi Augustinovi. Zasa ma vyrušilo pozeranie politických diskusií. Stále sa dušujem, že už nikdy, ale… Pri ostatnej relácii ma nejaká zvláštna sila, alebo ak [...]

Slnko stále vychádza na východe…(aspoň zatiaľ)

21.01.2025

Spomínam si na nedávne kosenie trávy. Ako ten čas rýchlo beží. Páči sa mi, ako vonia vzduch nasiaknutý jej vôňou. Aké bežné, poviete si. Súhlasím aj nesúhlasím. Pre mňa zázrak. Zázrak bežného dňa, bežnej činnosti. Uvedomenia si tejto jedinečnej sekundy, jedinečného okamihu, ktorý sa v mojom živote, v živote Zeme, v živote vesmíru, v [...]

„Nikto nemôže vládnuť, pokiaľ nie je schopný vydržať byť ovládaný“

20.01.2025

Je po voľbách .Po demokratických voľbách. Pri sledovaní diania v krajine, ustavičného prekárania, hašterenia, nadávok, urážok, obviňovaní, dokonca trestných oznámení na obidvoch stranách, ako keby voľby ešte len budú, nie, že už boli, spomenul som si na Senecov výrok v nadpise blogu. Veľmi sa mi tu hodí… Nemôžem sa [...]

býk

Objavilo sa ďalšie ohnisko slintačky a krívačky. Slovensko uzavrie niektoré hraničné priechody

04.04.2025 17:11, aktualizované: 20:26

Má ísť o 17 priechodov v Bratislavskom, Košickom a Banskobystrickom kraji.

Robert Fico vypustil na Slavíne holubice mieru.

Smer si na Slavíne pripomenul 80. výročie oslobodenia Bratislavy. Fico: Je potrebné povedať jasné nie vojne

04.04.2025 16:40, aktualizované: 18:22

80. výročie oslobodenia Bratislavy si na Slavíne pripomína Smer na čele s predsedom a premiérom Robertom Ficom.

Huliak, Tabaková

VIDEO: Brala 40 eur na hodinu za „trápne statusíky". Minister Huliak zrušil spoluprácu s Romanou Tabakovou

04.04.2025 16:37

Bývalá tenistka mala úväzok aj v Národnom športovom centre, ministrovi bolo naznačené „že tam nerobí vôbec nič".

Peter Schuster

Štatistiky blogu

Počet článkov: 68
Celková čítanosť: 373456x
Priemerná čítanosť článkov: 5492x

Autor blogu

Kategórie