politika súčasť života

      Dovolím si začať, ale aj skončiť  citátom. Ešteže takí múdri ľudia žili a zostali nám po nich úžasné, nadčasové, navždy pravdivé  myšlienky. Ďakujem, že si môžem aspoň na sekundu ich múdrosť privlastniť. Na začiatok Napoleon Bonaparte: Veľký politik sa pozná podľa toho , či jeho myšlienky žijú aj po jeho smrti, alebo porážke.

      Ako sa ešte dalo, chodil som hrávať tenis. Už dávno to nie je pre mňa len športová udalosť, teraz skôr spoločenská. Kto ho hráva pozná, že dobre padne sa pri zbieraní loptičiek pri sieti porozprávať. Verím, že kolega, s ktorým chodím hrávať tenis, to nebude čítať, aby nevedel, že vtedy vlastne oddychujem a doslova naťahujem čas. Raz mi pri takto tvrdo rozohranom zápase, len tak medzi rečou, povedal s náznakom debaty . “Peter, čo hovoríš na toho či onoho politika, veď  je to čisto marketingový produkt…“ Vyslovil aj meno, ale ja rýchlo zabúdam. Pre istotu.

      Po čase som si spomenul, ako ho nazval marketingovým produktom. Pozeral som zopár tlačových konferencií a keďže tam bol aj menovaný politik, sledoval som pozornejšie, ako prebiehali  otázky i odpovede na oboch stranách. Poviem pravdu, snažil som sa byť nestranný, iba som sa zamyslel, či má môj tenisový partner pravdu? Ako ho to nazval? Dá sa takto o človeku vôbec hovoriť? 

      Pozrel som si slovo marketing a jeho ponúkaný význam. Pôvodný zdroj je anglický výraz to market – obchodovať, uviesť na trh. Dokonca to vedie až k latinskému slovu mercari – kupovať, merx – tovar. Verím, že by sa toto slovo dalo historicky vystopovať ešte v dávnejšej histórii. Každá, alebo drvivá väčšina vysvetlenia tohto slovného spojenia sa viaže na realizáciu požiadaviek trhu. Doslova, je to obchodná politika zameraná na dosiahnutie maximálneho ekonomického efektu. Ako čítam, ako hľadám, ja už poznám svoju odpoveď. Viem, čo kolegovi odpoviem. Zamrazilo ma. Alebo si mnohí poviete, ako sa zvykne hovoriť, „dobré ráno stará mama“, to ti trvalo. Chce sa mi veriť, že nemám pravdu. V kútiku duše chcem veriť, že to celé, celú politickú scénu, ak chcete veci verejné, zle chápem.

      Na záver sa mi núka otázka: Je politika marketing? Ak pripustíme, že  je, aký cieľ má spomínaný  marketing, kto a prečo zadal takúto objednávku, aký je skutočný dôvod a jeho skutočný cieľ? V čí prospech? Kto je vlastníkom tohto marketingového  produktu? My ľudia, voliči ? Sme len konzumenti týchto produktov?  Neviem, ako vám, ale mne napadá čoraz viac naliehavých otázok. Niektorí  by si aj trúfli odpovedať a verím, že by neboli ďaleko od pravdy.

      Aby sme to uzavreli. Celkom na záver si dovolím spomínaný  citát o demokracii, ktorým sám sebe pomáham pri písaní tohto textu. Francúzsky politik Georges Clemenceau: Demokracia je umenie držať samého seba na uzde, aby nás nemuseli držať iní.

      Trefnejšie to ani nemôže byť.