Hľadím na krásnu vodnú plochu malej priehrady. S kolegom chytáme ryby, či skôr, snažíme sa… Sedíme azda tri hodiny, a nič. Doslova ani záber. S očami upretými na pokojnú vodnú hladinu sa sám sebe vysmievam: „Poď so mnou, Peter, ver mi, bude to najlepšia a najkrajšia rybačka, akú si kedy zažil.“ Spomenul som si, ako som voľakedy rybárčil s otcom. Ako ten čas rýchlo beží, priam letí. Po ďalšej hodinke konečne záber, potiahnem udicou, rybka ušla. Už som nevydržal. „Fero,“ obrátim sa na kolegu, „ako si mohol dopredu tvrdiť, že nachytáme veľa rýb, že to bude najlepšia rybačka?“ Len sa šibalsky usmial. Pochopil som okamžite.
Kosím záhradu a v mysli sa mi vybaví električka, ktorou som sa vozieval do školy. Pripomenul som si presne farby a vône vozňa, videl som ľudí, čo si na zastávkach kupovali noviny, klasické, papierové. Aby som sa im viac podobal, občas som si ich kúpil. Usmial som sa, ako sa tie noviny volali. Tak, ako chce a hlása každý politik, každá politická strana, všetky médiá bez rozdielu. Len náš názor je… Tá pomyselná a jediná pravda… Ešte viac som sa usmial, ako ich ľudia začínali čítať. Odzadu. My, skôr narodení, vieme, prečo. Pre mladších rád vysvetlím. Na zadnej strane boli všetky športové výsledky. Každý automaticky, podvedome vedel, čo je na prvej strane, tak začínal od zadnej strany. V niektorých starších českých filmoch som si také scény aj všimol. Našťastie to v tom čase cenzor akosi prehliadol. Tichú rebéliu, tichý protest, maličký, ale protest… O tom všetkom som premýšľal, keď som si prečítal nadpis v jednom médiu, že budeme mať najlepšiu vládu, akú sme kedy mali. Tú najlepšiu. Odfotil som si nadpis, aby som sa uistil, že to tak je, že nesnívam ani necestujem v čase a neveziem sa v električke do školy. Tak ako to je, menia sa časy alebo nemenia? Menia alebo sa nemenia ľudia, čo v nich žijú? Ja odpoveď poznám, a vy? Mne osobne tam chýba veľmi dôležité slovné spojenie „môže byť, má na to všetky predpoklady sa stať…“ Buď majú vešteckú guľu alebo… Áno, to je presne ono. Máte pravdu, aj kolega použil tú istú taktiku. Vyhral, dostal ma na rybačku. Priznal som sa, že som mu naletel. Dobrovoľne. Možno ani nechcel zle. Jedno je však rybačka a iné sú voľby. Alebo nie? To nechám na vás. Vy sa môžete rozhodnúť sami. Máte rybársky prút vo vlastných rukách. Vy, my všetci budeme „loviť.“ Alebo oni nás? Nechám to na každom z vás. Nech si každý sám vyberie . Pevne verím, že sám. Dúfam, že to tak aj bude a zostane.
Záver? Hodí sa mi Platónov žiak Aristoteles: „O vašom osude rozhoduje voľba, nie náhoda.“ Rybačka je asi aj náhoda. A voľby…?
Celá debata | RSS tejto debaty