„Dobrý deň, pán vodič, máte smolu, kontrolujeme rýchlosť,“ prihovoril sa mi mladý príslušník dopravnej polície, keď som zastavil na krajnici. Zasa som si nedal pozor na plynový pedál, som zvedavý, za koľko to bude. Policajt pokračoval, že povolená je tu päťdesiatka a namerali mi 57 a či som ochotný zaplatiť. Bez váhania som odpovedal áno a potom ma policajtova reakcia úplne vyviedla z miery. „Chcete zaplatiť 10, 20 alebo 30 eur? Vyberte si.“ Podvedome som sa obzeral, či niekde neuvidím skrytú kameru. „Dobre, pán policajt, tak potom 10 eur.“ Uveril som, že sa mi nesníva, keď mi spolu s dokladmi vracal aj pokutový blok. „Môžem sa opýtať, kto si vyberie aj inú možnosť?“ Usmial sa, že by som neveril, koľkí…“
Spomenul som si na túto príhodu, keď som na internete sledoval debatu jedného denníka o hodnotách demokracie, o potrebe ísť k voľbám a voliť len demokratické strany. Povedal som si, veď aj redaktori sú len ľudia a majú právo na svoje videnie sveta. Je sloboda slova, tak si môžu slobodne hovoriť, čo chcú… No toto právo mám aj ja. V demokratickej spoločnosti by mali byť predsa všetky strany, ktoré kandidujú do parlamentu demokratické. Alebo nie? Ak nie, tak si niekto zle plní svoje domáce úlohy. Spozornel som, ako sa vyjadrovali o starších voličoch, tých skôr narodených. Samozrejme, doslova len v tom najhoršom. Čo sú zač a akú budúcnosť pripravia svojim deťom, ak… Neveriacky som otváral ústa. Takýto výraz ani nepíšem. Jeden film sa takto volal, premietaný tesne pred voľbami, pravdaže, úplnou náhodou. Dokonca sa na začiatku filmu prihovoril jeden politik, samozrejme, zas len náhodou. Veď prečo nie, poviete si. Všimol som si, ako sa po tomto pomenovaní v sále ozval smiech i súhlasný potlesk. Zmeravel som. Komu sa smiali? Svojim rodičom, starým rodičom, strýkom a tetám ? Alebo možno len preto, že sa smejú ostatní, nebudem iný a zasmejem sa aj ja, tak, pre istotu. Môžem sa spýtať, kde zostal rešpekt, tolerancia k inému názoru? Právo voliť majú všetci nad 18 rokov. Demokracia je diskusia. Každý by mal toho druhého s rešpektom a pokorou vypočuť. Nie urážky a opovrhovanie nad iným názorom, alebo sa mýlim? Ako to potom je, keď sa diskutujúci vrátia zo sál domov, k svojím blízkym, do reálneho života? Pozerajú sa aj tam na svojich skôr narodených s takým dešpektom? Alebo vlastne tí skôr narodení ani nie sú, je to len hmla. Hmla, pre ktorú nevidíme reálny život. Pre mňa však krásna a vzácna hmla. Hmla, ktorá ma už dlho sprevádza a verím, že ešte dlho bude. Do smrti na túto hmlu, plnú lásky, opatery a nádherných spomienok nezabudnem. Možno si ešte niekto spomenie, že aj hmly existujú a sú veľmi veľmi dôležité. Pre spoločnosť, pre históriu, pre ponaučenie, pre pamäť nás, teraz žijúcich ľudí. Pre život človeka ako cítiacej bytosti, nielen ako pomenovanie stavu počasia.
Tak nejako som si spomenul na platenie dopravnej pokuty. Na môj výber. Na môj, podľa mňa, reálny pohľad na moje súkromné financie. Z môjho subjektívneho pohľadu na toto riešenie zaplatenia pokuty, ktorú som si porušením dopravných predpisov zaslúžil. Nie sú voľby tiež subjektívne? Podľa mňa áno. Nie, nikoho nenahováram, aby nezaplatil viac. Aj vo voľbách máte na výber. Vy sami preberáte za svoje rozhodnutie aj zodpovednosť. Ja vašu voľbu budem rešpektovať. Tak aj vy, prosím, tú moju. Len pripomeniem, že voľbami posudzujete posledné voľby a zároveň vytvárate nové volebné obdobie. Jedným vhodením súdite, aj dávate nádej na zmenu. Také dva v jednom. Čo je pre vás dôležitejšie, snaha o pomstu, akúsi pokutu alebo nádej a viera v zmenu? Čo preváži? Nechám to na vašom slobodnom výbere.
Záver, len tak pre seba sa mi tu hodí, básnik a satirik zo 17. storočia Samuel Butler: „Každý blázon dokáže povedať pravdu, ale treba dosť rozumného človeka, aby vedel dobre klamať.“ Bohužiaľ, asi mal tento múdry pán veľkú pravdu. Mám pocit, že tento citát používa, ak chcete, zneužíva veľmi veľa ľudí…
ďakujem za blog, páči sa mi ...
Celá debata | RSS tejto debaty