Založ si blog

Príbeh „Pravdy“ ,alebo, je dobrý nápad pána, ktorého meno sa nevyslovuje?

Začnem starou legendou. Veľmi dávno, niekoľko tisícročí pred potopou sveta, žila jedna civilizácia, plná harmónie. Ľudia si spokojne užívali život, ako plynul. Nepoznali sváry, hádky, závisť. Nevedeli, čo je hlad, úrodu zberali aj štyrikrát do roka. Dožívali sa šesťsto, i viac rokov, bez chorôb, bez starostí. S úsmevom rodili svoje deti a s úsmevom umierali. Dokonca si medzi sebou rozprávali príbehy, že údajne najstarší z nich si pamätali, ako medzi nimi žili bohovia. Ako to býva, bohovia sa vytratili a s nimi aj príbehy o nich. Ľudia na bohov zabudli. Raz Lož pozvala Pravdu, aby sa spolu okúpali v neďalekom teplom prameni. Pravda jej síce neveľmi verila, ale po odskúšaní vody súhlasila. Bola príjemne teplá a doslova krásne voňala. Obe si vyzliekli šaty a začali si užívať slasti pramenitej vody. Po chvíli pohody Pravda privrela oči. Lož vyšla z vody a obliekla si jej šaty. Ako to Pravda videla, vyskočila na breh, ale nemohla si obliecť šaty Lži. Hanbila sa vrátiť do sveta bez svojich šiat, zostala v prameni. Pomyslela si, že ľudia nebudú chcieť, nestrpia vidieť „holú“ pravdu… Pravdu odniesol prameň do hlbokého oceána, kde sa „kúpe dodnes“ A Lož? Tá chodí ešte aj dnes v šatách Pravdy…

      Spomenul som si na tento starý príbeh, keď som v médiách zachytil  myšlienku jedného pána, čo sa jeho meno nevyslovuje, o použití polygrafu, teda, akéhosi detektora lži pre svojich členov. Niekto sa pousmial, niekto ponadával… Moja reakcia bola s rešpektom, ako povedal klasik, čo sme si zvolili, to máme. Rád by som však doplnil, či je to vôbec reálne a možné. Síce, v tomto svete a teraz je možné všetko. Možno by sme si mohli aj my v sebe zaviesť vnútorný detektor lži, pevne verím, že každý človek ho má. Len, akosi slabšie pípa, slabšie  vydáva  svoje hlásenia, akosi je v pozadí, nepočúvame ho v dostatočnej miere, niekedy mám pocit, že vôbec.  A to minimálne na začiatku a hlavne na konci volebného obdobia. Akú máme krátku pamäť, ako málo nám stačí, ako doslova vieme naletieť sľubom. Nevieme,  možno nechceme reálne vyhodnotiť ich predvolebné sľuby a realitu, skutočné výsledky ich  práce, ktoré nám podsúvajú za výdatnej pomoci niektorých médií.  Politici veľmi rýchlo pochopili, kde je „sever“. Stačí byť na správnej strane takzvaného hlavného prúdu a už to ide samo. Smutné, ale ak im to prináša radosť, uspokojenie a pocit, že je to v skutočnosti takto v poriadku, nie som proti. Prijímam  ich postoj, s obavami, ale ako demokrat prijímam. Možno majú pocit, že tento virtuálny svet bude raz aj reálny, neviem. Možno sa reálneho, skutočného sveta boja, možno si veria, že tak dokážu presvedčiť viac a stále viac ľudí. Mňa určite nie, ak majú pocit, že už len vyslovený názor prípadne myšlienka, ktorá nie je totožná s  videním sveta ktorékoľvek politika, je automaticky označovaná za fejk.  Prečo? Demokracia je diskusia. Viem, že mnohí si poviete, kde je hranica medzi názorom a klamaním? Neviem. V demokracii, tej skutočnej, má mať každý jedinec právo si myslieť, čo chce a aj to vysloviť. Múdra spoločnosť v pokoji a s pokorou  počúva, vychováva, vzdeláva, pracuje na rozvíjaní sa seba samej, argumentuje, ak chcete presviedča  faktami. Bojíme sa iného názoru? Inej, vyslovenej myšlienky? Verím, že nie. Sloboda slova by mala byť zaručená. Ak oponujete, že nie, tak aspoň sloboda  myslenia. A ak aj tak, dovoľte mi aspoň snívať. Snívať slobodne, o čom, o kom chcem… Záver?

      Nechám ho absolútne na vás. Len ponúkam citát Marca Aurelia : „Všetko, čo počujeme, je názor, nie fakt. Všetko, čo vidíme, je pohľad na vec, nie pravda.“ Aj moje písanie je môj názor, nie fakt. Ja si to aspoň priznávam…

Prekročenie Rubikonu alebo kocky sú hodené?

26.01.2023

Dopredu si odpovedám, dúfam, že nie. Ani prekročenie povestného Rubikonu sa ešte nekonalo a rieka, pevne verím, je ešte v nedohľadne… Ale po poriadku, údajne túto vetu povedal pri prekročení rieky Rubikon na severe dnešného Talianska v roku 49 pred naším letopočtom Gaius Julius Caesar. Rímsky zákon zakazoval prekročiť túto [...]

Je lepšie byť sám ako v zlej spoločnosti?

17.01.2023

Tak presne na toto som si spomenul. Na túto veľmi zvláštnu myšlienku, ktorú vyslovil prvý prezident Spojených štátov. Len otáznik som si dovolil doplniť. Dlhé dni, na radu mojich priateľov, som prestal sledovať domácu politickú situáciu. Pomohlo mi to. Asi som aj „omladol“. Mal som týchto prečudesných dnešných „vecí [...]

Príbeh bielej vrany, bieleho leva… Dúfam, že raz budeme ako “ biele vrany“ všetci…

12.01.2023

Začnem citátom Marca Aurelia: „Konár, odrezaný od ostatných konárov, je odrezaný aj od celého stromu. Tak aj človek, ak sa rozíde s ostatnými, odíde tým aj od celej spoločnosti.“ Len malú poznámku, že áno, tento výrok si dovoľujem použiť na vysvetlenie a lepšie pochopenie myšlienky, ktorú chcem týmto písaním vyjadriť. [...]

Jana Bittó Cigániková, Richard Sulík, SaS, parlament

SaS spustila petíciu proti zákazu nedeľného predaja

09.02.2023 12:33

Podľa predsedu SaS Richarda Sulíka takéto zákazy výrazne obmedzujú slobodu jednotlivca.

Rastislav Káčer, Igor Matovič, György Gyimesi

Ostrá prestrelka medzi Matovičom a Káčerom. Šéf diplomacie reaguje: Sú to zabávači, netuším, kto je Gyimesi

09.02.2023 12:21

Keď to pred rokom povedal líder Sme rodina Boris Kollár, pre Matoviča to problém nebol.

Macko Martin Generál fekálny fantóm

Priznaním si pokazil život. Po 8 rokoch súd oslobodil Martina Macka z kauzy "fekálny fantóm"

09.02.2023 12:01

Nebolo preukázané, že žalované skutky spáchal obžalovaný, priblížil hovorca verdikt súdu. Prípad fekálnych útokov sa stal v roku 2015.

Káčer

Heger sa v ostrej výmene názorov s Budapešťou a Matovičom zastáva Káčera

09.02.2023 12:00

Poverený premiér Eduard Heger tlmí vášne. Na ceste na summit EÚ sa vyjadril k slovnej prestrelke, ktorú spustil minister zahraničných vecí Rastislav Káčer.

Peter Schuster

Štatistiky blogu

Počet článkov: 44
Celková čítanosť: 140073x
Priemerná čítanosť článkov: 3183x

Autor blogu

Kategórie