Veľmi dlho som tento príbeh, ktorý vám chcem prerozprávať, nosil v hlave. Nie pre samotný príbeh, len mi prichádzali na um rôzne myšlienky, či to niekto pochopí, či to niekto prijme. Obával som sa, aké asociácie to vo vás vyvolá, ba ešte horšie, že ma začnete obviňovať bohvie z čoho… Občas sa totiž pozriem na diskusie pod blogmi. Je to hrozné, ba až strašné. Toľko vylievania špiny, nerešpektovania názoru druhého. S asertivitou to nemá absolútne nič spoločné. V prevažnej väčšine bez poznania reality, skutočných faktov, len aby som si kopol, udrel, urazil… Pravdaže, česť výnimkám.
Vedel som, že u nás je každý fanúšik aj futbalový rozhodca, prípadne samotný futbalista. Dnes je asi každý z nás aj politik (isteže, názor každého na politiku rešpektujem), alebo vyšetrovateľ, prokurátor, sudca, žiaľ, už aj kat. Vynechal som slovo obhajca, zámerne. Prečo? Neviem, či je to dobou, v ktorej žijeme, ale je to naša doba, my ju spolu tvoríme. Nik iný, nik cudzí, my. Výhovorky, že žijeme takýto svet, u mňa veľmi nezaberajú . Stále platí, že slovo je najsilnejšou zbraňou…
Preto, ak dovolíte, začnem záverom. Nemám favorita ani v jednej ani v druhej politickej strane, dokonca ani v piatej či desiatej. Závidím tým, čo píšu o rozhodovaní iných ,s akou vervou, nezávidím tým, o ktorých píšu a zároveň rozhodujú, doslova musia rozhodnúť. Dovolím si použiť slová veľkého Sokrata: „Viem, že nič neviem.“ Smutné je, ako skončil… Tu je ten príbeh.
V starovekej Číne, mimochodom z tejto obrovskej krajiny pochádza hodváb, pušný prach, čaj, cestoviny, filozofia, medicína a mnoho iných významných vynálezov a vecí, dokonca aj indický čaj je pôvodne čínsky, žil všemocný vladár-cisár. Tešil sa veľkej popularite u bežných občanov svojej ríše. Raz sa k nemu dostavil so sťažnosťou zlodej. Hovorí cisárovi, som poctivý zlodej, môj cisár, keď som si vykonával svoje poctivé remeslo, ako som vylamoval okno, zlomilo sa, ja som si zlomil ruku a už mesiac nemôžem vykonávať svoje remeslo, chcem spravodlivosť . Cisár zavolal stolára, čo robil to okno, chcel ho potrestať za nekvalitnú prácu. Stolár povedal, že on to okno nekvalitne urobil preto, lebo ako ho montoval, išla okolo krásna mladá žena v červených šatách a on sa na ňu zadíval. Našli tú krásnu ženu, prišla na dvor a hovorí, krásu mám od boha a šaty farbil garbiar. Cisár už strácal trpezlivosť a vydal príkaz, nájdite toho garbiara a obeste ho na tom okne. Onedlho prišli vojaci a hovoria cisárovi, že garbiar je vysoký statný muž, nedá sa na tom okne obesiť. Cisár, aby vyhovel spravodlivosti, povedal, nájdite iného garbiara, ktorý sa tam vmestí a obeste ho. Tak sa aj stalo.
Nedovolím si napísať už nič, nechám na každom z vás, aký záver si z tohto príbehu zoberie. Len jedinú poznámku, ak dovolíte, aká krásna a múdra história, aké úžasné myšlienky obsiahnuté v krátkom príbehu…
Celá debata | RSS tejto debaty