„Život je ako divadelná hra, nezáleží na tom, ako dlho trvá, ale ako dobre je zahraná,“ povedal slávny filozof Seneca, mimochodom, učiteľ neslávne známeho rímskeho cisára Nera. Pre mňa doslova úchvatná myšlienka, hoci sa jej tak trochu aj obávam…
Ak život, tak je aj politika len hra? Odohrá politik počas pomyselnej hry svoju úlohu, potom jednoducho odloží kostým politika, možno svoje druhé ja, a vráti sa k nám, bežným občanom, k svojej rodine, k svojim priateľom? Zoberie si z pomyselnej šatne aj svoje druhé svedomie? Kto je režisérom tohto pomyselného divadelného predstavenia? Vo všetkých ozajstných divadelných hrách sú kladné i záporne postavy. Áno, napadlo mi, možno i vám, že pomyselní dramatici-politici rátajú aj s početným komparzom. A to je ten kameň úrazu, ani ja, ani vy sa za komparz nepovažujeme. Ale hlasno a rozhodne im odpisujem, že nie, s nami, ako s komparzom, nerátajte.
Rovnako je to aj v politickej hre. Možno práve tých negatívnych je viac, aby tí kladní viac vynikli. Neviem, nie som divadelný kritik. Výhodou je, že po skončení divadelnej hry idete domov. No v reálnom politickom živote máme túto hru dvadsaťštyri hodín denne. Už som počul, že sa mnohým o politikoch a politike aj sníva. Strašné, ale verím tomu.
Odpovedám si, na vyššie položenú otázku, že režisérom tejto hry by sme mali byť my, občania tohto štátu, ako voliči, ako majitelia tohto obrovského divadla. My ponúkame úlohy, my vyberáme hercov. Stále verím, že to takto aj je a aj musí byť. Možno sa neviem celkom vžiť do roly herca, nech mi odpustia, oni to aj študujú, ale politik by mal svoju rolu hrať nielen počas divadelnej hry, ale nepretržite, celých dvadsaťštyri hodín, celých dvanásť mesiacov a možno aj rokov. Aby sme ho vždy vedeli zaradiť do pomyselnej kladnej postavy, prípadne negatívnej. Tak by sme mohli oveľa ľahšie rozoznať, kto je dobrý a kto zlý hrdina, vedeli by sme rozoznať aj to, kto sa na koho iba hrá, kto nosí celú hru masku.
V divadelnej hre je rozlúsknutie pravdy, ak chcete prekvapenie, spravidla až na konci. Ja by som v reálnom živote najradšej už v úvode chcel vedieť, kto je kto. Už na začiatku by som vedel, kto je oná záporná postava, aby sme mohli politikom strhnúť pomyselnú masku z tváre, ešte pred nastúpením do úlohy. Aby sme vedeli, čo máme od našich politikov očakávať. Buď herecké výkony a aplauz úzkej skupiny divákov, alebo reálny výkon pre nás občanov, nás pomyselných režisérov tohto nášho divadla, aby to bol úspech celej skupiny divákov, nás voličov alebo obyčajne fiasko. Ja sa vždy na čas, keď sa stanem režisérom, veľmi teším a dôkladne sa na túto šancu pripravujem A čo vy, priatelia?
Celá debata | RSS tejto debaty