Ak by som bol čo i len z mála desatín percent taký výrečný a múdry ako Platón (nech mi toto prirovnanie prepáči) možno by som dvoma či tromi vetami výstižne dokázal vyjadriť svoje myšlienky. Včera som sa s kolegom rozprával o politike, veď o čom inom už dnes… bohužiaľ. Ako sme „hodili reč“, použil vetu, ktorá vo mne zarezonovala: Dnes už nikto nebude žiadnemu politikovi veriť, je to prezumpcia viny.
„To fakt?“ opýtal som sa, lebo sa mi zdalo, že som niečo prepočul.
„Áno,“ odpovedal bez zaváhania, „dnes už nemajú žiadni politici šancu, ani noví ani starí, lebo platí prezumpcia viny.“
Možno odstrašujúce, možno nadsadené, ale ruku na srdce, koľkí sa dnes dušujú, už ma všetci sklamali, ak chcete klamali, ja už nepôjdem voliť, niet koho… Za seba hovorím, že ja áno.
Zasa si dovolím zájsť do novšej histórie, do starého Ríma. Základ mnohých právnych systémov v Európe ma základ práve v starovekom Ríme. Ako som už písal v blogu (S.P.Q.R) boli prijaté „lex duodecim tabularum“, teda na štyroch princípoch: rovnosť pred zákonom, prezumcia neviny… nechcel som dopisovať aj posledné dva, ale asi vedeli, prečo sú štyri, ako geniálne vysvetľujú podstatu ich chápania práva, ich filozofie, zmysel reality na výkon práva v bežnom živote svojich občanov. Doslova ako štyri svetové strany, aby sme sa vedeli vo svete orientovať. Tak pri pochybnostiach treba rozhodnúť v prospech obvineného a po štvrté, neznalosť zákona neospravedlňuje. Skladám veľkú úctu pokoleniam ľudí, ktorí takéto múdrosti dokázali vymyslieť.
Teraz späť k môjmu rozhovoru. Kto z tých, ktorí nám dnes vládnu, urobil politikov? To ja, vy, my všetci, ktorí sme ich volili, ale áno aj tí, čo ich nevolili. V demokracii, nepriamej, zástupnej, ak chcete, to takto funguje. U nás v pomernom volebnom systéme to takto chodí. Dovolím si povedať, že naši politici, sú náš odraz, naše zrkadlo. Viem, nedobre sa to číta, ale ja si to fakt myslím.
Náš rozhovor pokračoval. „Vieš, keď, ideš na pohovor k zamestnávateľovi, musíš preukázať, že si oprávnený sa o toto miesto uchádzať, pri politike nie… U nás pri voľbách za poslancov máš podmienku vek, nad 18 rokov. V dávnej minulosti bol jednou z podmienok vek nad štyridsať rokov. Sú krajiny, kde je tento vekový limit stále platný,“ vysvetľoval môj kolega.
V podstate tomu rozumieme asi všetci, ale, ozaj dobre premýšľame, komu hodiť ten svoj hlas? Berieme do úvahy fakt, že aj môj hlas je dôležitý pre mňa, pre moju rodinu, pre nás, pre našu milovanú krajinu. Naše Slovensko. Aby ten pomyselný odraz v zrkadle bol čo najčistejší…
Na p. autora sa nejako z "prezumpcii viny... ...
Bojím sa, že mnohí volili pod heslom: "... ...
Celá debata | RSS tejto debaty