V prvom tisícročí pred naším letopočtom existoval štát Frýgia, s hlavným mestom Gordion (dnešné Turecko). Tento štát, ako to býva, a nielen v histórii, sa zmietal v bojoch o moc. V Orákulu (veštiarni) si vypočuli predpoveď bohov o novom vládcovi tohto kráľovstva, ktorý prvý vstúpi do mesta na otvorenom voze a bude im vládnuť. Bol ním údajne roľník menom Gordius. Stal sa ich kráľom. Z úcty aj radosti daroval tento voz bohovi Zeusovi. Bohovia previazali špagátom steny voza a kolesá. Orákulum zasa prehovorilo veštbou: Kto rozviaže špagát, tento špeciálny uzol, bude pánom Východu, lepšie povedané, pánom vtedy známeho sveta. Nikto to niekoľko storočí nedokázal… Až v roku 333 pred naším letopočtom prišiel do tohto mesta Alexander Macedónsky. Vošiel do chrámu a tento zásadný problém vyriešil veľmi jednoducho. Vzal meč a uzol ním rozsekol. Vyriešil teda problém gordického uzla. To je krásna legenda, len sa nevie, či je aj pravdivá.
Použil som príbeh, ktorý sa dá nájsť na internete, ale z kníh poznám trochu iný. Pre mňa je zaujímavé, ako bude vyzerať história, ktorá bude len a len na internete. Čo všetko sa dozvieme. Kto, alebo čo bude tieto informácie a zaručene len tú správnu históriu klepať, ako ja pri písaní tohto článku cez počítač na internet… Mám pocit, že to bude prinajmenšom veľmi, ale veľmi náročné…
A rád by som vysvetlil, prečo som použil legendu a termín gordický uzol. Ako sa pozerám na dnešnú politickú scénu, vidím veľkú podobnosť medzi týmto príbehom a, žiaľ, dnešným Slovenskom. Význam tohto slovného spojenia je vyriešenie nejakého veľmi zložitého problému. Rázne vyriešenie nejakého problému. Rýchle a zároveň jednoduché. Opatrne, s pokorou chcem poznamenať, že mám pocit, že sa niekto pokúša vyriešiť náš slovenský gordický uzol. Dokonca vidím veľmi veľa Alexandrov, ktorí sa predbiehajú, kto bude prvý a oháňajú sa pomyselnými mečmi v snahe tento uzol vyriešiť. Alexander Veľký použil fyzickú silu. V našom imaginárnom uzle je to absolútne neprípustné. Dovolím si pripomenúť, že tento „uzol“ zostal niekoľko storočí nevyriešený. Lenže my až toľko času nemáme…
Ak môžem, rád by som navrhol, či sa nemohlo počkať aspoň pár dní, týždňov, možno mesiacov… Mýlim sa, ak poviem, že tu máme pandémiu? Mýlim sa, ak poviem, že nám veľa ľudí zomiera na COVID-19 a jeho rôzne nebezpečné mutácie, že máme stále plné nemocnice? Veľa občanov stráca svoje zamestnanie, svoje istoty. Ľudia sú doslova unavení, utrápení covidom. Prečo im ešte pridávať? Fakt nerozumiem, ale priznám sa, že, bohužiaľ, tuším…
A vy? Nie je čas odložiť riešenie gordického uzla na čas po pandémii? A teraz sústrediť všetky sily na boj proti nej? Využiť všetku energiu na pomoc pri riešení bežných, ale zásadných životných potrieb našich občanov? Riešiť reálne skutočné každodenné starosti, potreby, ekonomické, sociálne… nie nedovolím si poučovať, len podľa môjho skromného názoru sa mohlo počkať. Ja by som sa aspoň snažil. Možno by som si za ten čas aj lepšie pripravil ostrie na pomyselnom meči Alexandra Veľkého.
Celá debata | RSS tejto debaty