politika súčasť života

      Tak, ako sa vám pozdáva nadpis? Začali ste premýšľať nad povestným „čo tým chcel básnik povedať“? Sám pre seba by som mohol zmeniť jedno slovo aj na skutočnosť, pamäť, svoje vlastné životné poznanie, históriu. Každý si môže, teda, ak chce, dať tam svoje vlastné slovné spojenie, zhmotnené zo svojho poznania a videnia sveta.

      Asi pred dvadsiatimi rokmi som videl film. Dlhý dej sa odohrával v dávnej minulosti,  v jednej veľkej metropole, nespomeniem si na názov. Žila tam technicky vyspelá civilizácia, všade moderné technológie, ľudia sa dožívali vysokého veku. Všetko mohli, len do jednej starej veže nesmeli. Vstup prísne strážili. V zápletke sa dvom deťom,  ako to vo filmoch býva, podarilo dostať do veže. Bola to knižnica. Ohúrili ich staré zväzky, história ich vlastnej civilizácie aj celej zeme. Zistili pravdu, skutočnosť, realitu. Nie tú, ktorú ich učili, ktorú im predkladali. Napadlo mi, či si autor z ľudí nevystrelil. Mal to byť vtip?

      Ako to býva, ku kávičke sa hodí aj dobrá debata. Známa mojej známej povedala, že jedna pani učiteľka bola kupovať knihu od autora z ďalekého východu. Predavačka sa spýtala, či chce knihu v pôvodnom vydaní alebo v inom. Keď požiadala o vysvetlenie, predavačka jej vysvetlila, že originálne vydanie má viac ako 100 strán, ktoré dnes už nikto nečíta, tak je k dispozícií aj tenšie,  kratšie vydanie… Opýtal som, či je to nejaký vtip.

      Do tretice, ako sa zvykne hovoriť, pozeral som televíziu. Kanál, kde zákazníci ponúkajú  na predaj starožitné predmety. Mne sa to veľmi páči. Daný predmet dajú preskúmať  odborníkovi, ktorý ho aj ocení. Tento program pochádza z krajiny za oceánom. Spozornel som, ako sa jeden zákazník spytoval na vojenský kabát. Tak to je kabát z krajiny za oceánom, ktorá nám vo vojne veľmi málo pomohla k víťazstvu, dostal odpoveď. Jedným dychom dodávam, že sa vzápätí začal silno uškŕňať, až smiať. Pochopil som, že to bral ako vtip a doberal si zákazníka, čo sa ho na to opýtal.

      Treba niečo dodať? Stačí to? Tak, ako to potom je? Niekto vtipom rozumie, niekto nie?  Vtip je realita a realita je vtip? Nebudem sa rozpisovať, ako tomu rozumiem ja. Prečo si to nechávam pre seba? Peter, už pre istotu nepíš nič, počúvnem svoj vnútorný hlas. Nechám to na každom z vás. Poviete si, dnes je taký svet. Kto je svet? My, každý z nás, každý jedinec. Bez rozdielu. Záver? Tak len pre seba: Pozrel som sa do zrkadla a uvidel som  jedného z vinníkov.  Vo veľmi starej knihe kníh: „ Ak sa pácha zlo a nevieš pomôcť, aspoň krič…“Pridá sa niekto..?