politika súčasť života

      Túto  krásnu a hlbokú múdrosť som našiel v jednej staršej knihe. Je pripisovaná  ranokresťanskému teológovi a filozofovi Aureliovi  Augustinovi.

      Zasa ma vyrušilo pozeranie politických diskusií. Stále sa dušujem, že už nikdy, ale… Pri ostatnej relácii ma nejaká zvláštna sila, alebo ak chcete emócia, nútila dopozerať ju až do konca. Poviete si, tak ti treba, prečo to pozeráš. Otvorené oči, otvorené uši, ale rozum mi to doslova nebral. To bolo čo, spytoval som  sa sám seba a vzápätí som si aj odpovedal. Čo si čakal? Spŕška klamstiev, výsmechov, fráz, poloprávd a vyvyšovaní sa na jednej i druhej strane. Vzletné slová, demokracia, nedáme si ju, budeme za ňu bojovať, už nám ju berú…To fakt? Nie sme parlamentná  demokracia?  Boli voľby demokratické? Strany, ktoré kandidovali, boli azda nedemokratické?

      Ak áno, prečo ich súd nezakázal? Chcel  som si to aj sám pred sebou ospravedlniť, veď oni za to nemôžu. Boli zvolení a po zvolení sa stávajú novými ľuďmi. S patentom na rozum,  na vysvetľovanie života vôbec. Rozumejú všetkému, žiadna odbornosť im nie je cudzia. Medicína, filozofia, sociálne vedy, matematika, doprava, spravodlivosť, školstvo… a vzťah k financiám. Samozrejme, k tým najviac.  Čo je horšie, všetci svorne tvrdili, že majú pravdu. Ach, ako ľudia radi tvrdia, že majú pravdu. Koľko tých právd je? Alebo každý má  tú  svoju pravdu?  Je pravda príbeh ktorému máme všetci uveriť..? Počuli ste niekedy politika povedať, tak to presne neviem, nerozumiem tomu? Dnes to už to nie je v móde. Vedomosti akosi vyšli z módy.

      Ťažko sa mi hľadajú slová, ktoré by som „namaľoval“ na scénu, ktorú mám v hlave. Scénu, ktorú veľa ľudí vidí, cíti a aj tak sú slepí. Sú ticho. Jedno staré náboženstvo tvrdí, že ľudská myseľ je zamotaná, opantaná závojom. Závojom ilúzie. Dokonca je tam tvrdšie pomenovanie ľudskej mysle. Doslova myseľ človeka trpí druhom duševnej poruchy. Neviem či je to tak, ale ako som sa zamyslel niečo na tej niekoľko tisícročnej myšlienke je. Nechceli by sme ten závoj odstrániť? Za mňa hlasné áno. Otázne je, čo by sme videli, ak by sme náhodou zapli politickú diskusiu? Viem, ale nepoviem, ako hovorí básnik. Pokora, ľudskosť, úcta k druhému názoru. Každý má právo na svoje videnie sveta, aj ľavičiar aj pravičiar. Aj zelení, aj modrí, bieli, čierni či žltí… Demokracia je diskusia. Rešpekt k inému názoru. Môj osobný názor, teda, ak dovolíte, mnohým chýbajú argumenty. Ak si dovolíte nesúhlasiť s nimi, už vopred vás odsúdia. Kde dôjde argumentácia, končí sa debata. Bohužiaľ, zase sa začína presadzovať jeden jediný svetonázor. Jedna jediná pravda. Každé odbočenie čo len v náznakoch, je tvrdo potláčané. Tvrdo a nekompromisne. Hrozné? Aby som nebol ako naši poslanci, neosobujem si právo povedať, že môj názor je pravda. Záver? Tak, len pre seba, od Konfucia : „Pokora je pevným základom pre ďalšie vlastnosti.“