Spomínam si na nedávne kosenie trávy. Ako ten čas rýchlo beží. Páči sa mi, ako vonia vzduch nasiaknutý jej vôňou. Aké bežné, poviete si. Súhlasím aj nesúhlasím. Pre mňa zázrak. Zázrak bežného dňa, bežnej činnosti. Uvedomenia si tejto jedinečnej sekundy, jedinečného okamihu, ktorý sa v mojom živote, v živote Zeme, v živote vesmíru, v živote všetkých ľudí, všetkého živého všade už nikdy nezopakuje.
Pomôžem si výrokom Senecu: „Keď človek nevie, do ktorého prístavu sa vydáva, žiaden vietor nie je ten pravý.“ Stačí si to prečítať s porozumením, ako sa dnes moderne zvykne vravieť. Vlastne, ja ani inak čítať neviem, je mi to vlastné, verím, že nás je takých väčšina, čo rozmýšľame nad čítaným textom, snažíme sa ho pochopiť a hľadať význam. Je krásne, ak nás autor svojimi slovami a myšlienkami vťahuje do jeho videnia, vnímania a chápania sveta. Tak je to aj pri maľbách, hudobných, filmových dielach, vo všetkom, čo vytvorí ľudská bytosť, v čom zhmotní svoje myšlienky a emócie. Vždy to tak bolo. A nebojím sa napísať, že aj navždy bude. Navždy, ak človek bude stále človekom. S citom, rozumom, svojimi vlastnými a slobodnými myšlienkami, vlastným rozhodovaním, slobodnou vôľou, ale aj právom na vlastné myšlienky, na vlastný názor, na vlastné rozhodovanie. Je to prirodzená životná energia. Len si to nechceme otvorene priznať. . Niekde som čítal, že ľudské oči sú nám dané, vymyslené, vyvinuté,, aby nám sprostredkovali tento svet jednoduchšie, doslova, aby sme tu vedeli existovať a žiť. Všetky oči sú rovnaké, a predsa každé iné a jedinečné. Úžasné. Každý máme ten svoj svet a vesmír, koľko ľudí, toľko vesmírov. Autor tejto myšlienky aj poznamenal, že svet bez videnia našimi očami je iný. Je vôbec? Nepoznám správnu odpoveď. Ale takto formulované otázky sú pre mňa úchvatné. Ja osobne sa správnej odpovede nebojím. Každý z nás tú odpoveď pozná. V tom je tá krása a jedinečnosť vesmíru. Bez rozdielu náboženského, rasového, spoločenského statusu. Bez rozdielu. Všetci sme súčasťou sveta, vesmíru. Dokonca môžeme a dokážeme vytvárať, lepšie povedané, spoluvytvárať vesmír iným ľuďom. Človek dokáže všetko. Človek dokáže robiť zázraky. Vesmír, ak chcete, to tak zariadil…
Celá debata | RSS tejto debaty