politika súčasť života

      Siena. Sedím na kávičke na námestí Piazza del Campo. Teplý letný podvečer. Mesiac sa schoval za krásnu,  úzku vežu, história mesta doslova ožíva. Premýšľam o nápise nad jednou bránou: „Siena vám otvára svoje srdce, ktoré je širšie než táto brána“. Spomenul som si na autorku  myšlienky môjho nadpisu, na svätú Katarínu Sienskú. Aká pravda vyslovená pred šesťsto rokmi…

      Pozerám zostrih spravodajstva celodenných a celotýždenných správ, informácií. Komentáre, rozhovory redaktorov s respondentmi. Zaujalo ma, ako sa niektoré informácie menili a menia, v súvislosti s časom. Poviete si, veď len hlupák nemení svoje názory. Súhlasím, ale kde je hranica, prípadne rozdiel medzi manipuláciou a omylom? Na omyl má právo každý, poviete si. Lenže je rozdiel medzi  neúmyselným  omylom a úmyselným, zámerným. Existuje ako aplikácia v smartfóne, nevidíte ju, ale v telefóne existuje a „pracuje“, používa dáta stále, ak je pripojená k sieti. Len pripomínam, že už raz, v nedávnej histórii, mala jedna krajina ministerstvo propagandy.

      Často čítam diskusiu pod článkami. Všimol som si, ako sa pri zmene podstaty statusu informácie nemení diskusia pod ním. Pri zmene podstaty informácie, bojím sa napísať, zmene o 180 stupňov, diskusia sa neobráti. Nie a nie.  Usmial som sa, aká je krátka „pravda“ dočasná, doslova sekundová veličina. Ako dlho vo svete dnešných moderných technológií  vydrží?  Koľko ich je? Mala by byť len jedna? Viac? Ktorá je tá pravá? Ako to vnímam ja, aspoň podľa obsahu diskusií, ich je miliarda. Čo názor, to pomyselná pravda. Kto má záujem, nech prestane čítať a pozrie si môj blog z 24.3.2023 Virtuálne paradoxy, pre moje komplexnejšie vysvetlenie tejto témy.

      Pokračujem. Zvolebnieva sa. Zas prídeme my občania do módy. Zas príde čas „pravdy“, zakotvenej presne v danom čase, v danom stave nášho chápania a posúdenia nám podsúvaných, predkladaných tém. Nedajme sa oklamať. Máme vlastné poznanie, vlastný život. Využime to. Použime to. Nedajme si vnútiť cudzí pohľad. Máme rozum, máme srdce. Použime chladný rozum a emócie. Ja osobne použijem svoje emócie, ako drahé korenie pri varení. Veľmi s mierou.  Som presvedčený, že to dokážeme. Je tu čas na novú príležitosť, ak chcete, na zmenu. Máme právo na vlastnú pravdu. Na našu „pravdu“ hodenú do volebnej urny. Zhmotnenú v deň našej voľby, nech je akákoľvek, ktorá sa odráža v našom volebnom lístku. To je demokracia. V tento deň je každá „pravda“ rovnocenná. Každá  „pravda“ sa počíta, má rovnakú neoceniteľnú hodnotu k spoločnej veci spravovania našej nádhernej krajiny. Verte, že v tento deň sú všetky pravdy rovnaké a rozličné zároveň.   Každý hlas je veľmi dôležitý. Každý jeden. Tak sa skúsme priblížiť k spomínanému nadpisu…