Tak toto je jedna z mnohých múdrostí klasického filozofa Sokrata. Nádherné, ako dokázal do jednej vety vtesnať niekoľko desiatok kníh, ba až celé životy rôznych generácií, ich životné skúsenosti, poznatky, chyby, omyly, ale aj ponaučenia a východiská, problémy, snahy o pochopenie spoločenského života. A nech to znie akokoľvek neuveriteľne, platia aj dnes. Kde sú tie časy, keď na námestiach v starom Grécku postávali rečníci a snažili sa svojou rétorikou, rečníckym prejavom, doslova umením, talentom, získať a osloviť čo najviac priaznivcov, kde sú slávni demagógovia? Slobodné dialógy, debaty, kde je opovrhnutie nad parazitmi v spoločenskom živote? Kde? Alebo je to tu stále a bude? Len sme zabudli na význam týchto slovných spojení, ako opisuje grécka klasická filozofia?
Zdá sa mi, že sme sa ako ľudia v podstate ani veľmi nezmenili, veď Sokrates žil asi 400 rokov pred naším letopočtom. Životným štýlom a technickými vymoženosť asi možno, ale zmýšľaním a nazeraním na dnešný svet nie. Napadla mi otázka, priznám sa, že ma máta v hlave už dávno. Vedel alebo nevedel či aspoň predpokladal tento slávny filozof, že jeho myšlienky budú reálne platné aj o niekoľko tisícročí a stále aktuálne či večné? Podľa mňa budú platiť stále. Navždy. Vysvetlenie? To si nechám pre vnúčatá, samozrejme, ak o to budú mať záujem. Možno zvolím modernú metódu a nahovorím podcast alebo video. Na čítanie už nie je čas, všetko sa zrýchľuje. Poviete si, veď to ten SVET, on je na vine. Dodávam, že ten svet sme my, ľudia. Veď dnes diskutovať, debatovať, ak chcete len tak sa rozprávať je už nemoderné, nie je to „in“. Nie je na to čas, vyhovárame sa. Tak potom, čo je vlastne každodenný reálny život? Život je dar. Chceme náš vlastný život alebo budeme žiť život niekoho iného? Ja teda určite nie. Viem, čo vám napadne, čo ten zase píše. Tak TEN má tiež právo si napísať doslova, čo chce. Vy máte právo prečítať si to, ale aj nie. Súhlasiť aj nesúhlasiť. Úžasné je, že sloboda, ak chcete demokracia, je rešpekt k inému názoru. demokracia je diskusia. Nutnosť strpieť iný názor. Či sa nám páči, alebo nie.
Znovu som si prečítal Sokratovu myšlienku a rozhodol som sa ukončiť blog. Stačí, viac netreba. Ja tejto krásnej myšlienke rozumiem. Pokračovaním by som si to len pokazil a zamotal.