Pri kosení trávy som si spomenul na Winstona Churchilla. Milujem jeho vtipné až sarkastické výroky, napríklad Nad siedmou veľmocou sa nedá vyhrať. Pozerám, čítam, sledujem debaty politikov, tlačové konferencie, otázky a moderovanie redaktorov. To zvlášť. Už mi aj napadla kacírska myšlienka, či by nestálo za úvahu, aby sa každé médium dopredu priznalo, že je jednostranné a subjektívne, čiže neobjektívne a nie nestranné. To by bol krásny a reálny mediálny coming out, čo poviete? Ak si pozriete kódexy a tiráže rôznych médií, nájdete tam takéto výrazy: Sme nestranné, objektívne, vyvážené, hodnoverné, pravdivé, len z overených zdrojov, dokonca si napíšu mienkotvorné, médium. Poviete si, veď na svojom môžu, či nie? Tak áno, papier znesie veľa, veľmi veľa. Musím subjektívne poznamenať, že viem prižmúriť oko pri súkromných médiách, ale aj tam by mali byť splnené predpoklady, ktoré som vymenoval. Dokonca ich k tomu zaväzujú aj zákony. Ruku na srdce, platia v tejto našej krajine zákony? Odpoveď? Možno máme každý ten svoj a môžeme si ho vysvetľovať po svojom? Vyzerá to však na anarchiu, alebo nejakú formu nihilizmu. Verejnoprávne média to je zas iný level, lebo sú platené z našich daní. Strany zastúpené v parlamente by mali mať rovnaké právo prezentovať sa v týchto médiách, rovnomerne a objektívne. Mňa osobne nezaujíma názor moderátora ani jeho politické presvedčenie, no musí sa vedieť ovládať, odosobniť, byť profesionál. Lebo nereprezentuje samého seba, ale inštitúciu ako takú. Občania rozhodli v demokratických voľbách, koho chceli mať v parlamente. Koniec a bodka. Politik môže v rámci slušnosti, a ak chcete aj zdravého rozumu, presadzovať svoju politickú agendu. Moderátor, redaktor nie. Nemôže si robiť vlastné voľby a posudzovať, či hodnotiť politikov. Alebo áno? Niekedy sa mi zdá, akoby sa v debate ani nehanbil túto náklonnosť k jednej zo strán skrývať, či dokonca verejne sa k tomu doslova priznať. Priamo alebo nepriamo otázkami, v ktorých je podsúvaná tá správna odpoveď, prípadne skákaním do reči, doslova invektívami voči nepreferovanej strane či politikovi. Demokracia je diskusia. Rešpekt k inému názoru, alebo to už neplatí? Pokora? Pamätáme si toto slovo? Jeho význam..? Vážne mi to začína prekážať. A vám?
Politici, my sme ich zvolili, prešli voľbami, nie redaktor, nie moderátor. Chápem, že aj moderátori a redaktori majú tých svojich politikov, ale aj opačne. Vedia, že to my vieme, ale tvárime sa, že to tak nie je. Oni sa tvária , že je to v poriadku. Ak sme my ticho, asi majú dojem, že to robia správne, a tak to ide stále dookola. Lenže to koleso sa nejako rýchlejšie roztočilo, masírovanie sa veľmi zrýchlilo. Berieme to ako fakt, ako realitu. Prečo? Zabávajú sa? Ja verím, že nie… Po práci sa však aj oni ponoria do tejto spoločnosti, ktorú sa snažia, veľmi pretvárať, ovplyvňovať, určovať smer. Aspoň si to chcú nahovárať. Tu som si spomenul na návštevu jednej arabskej krajiny. Na ich bohato prekrytý stôl. Pri otázke som dostal túto odpoveď: Ak ti dajú dobré jedlo, tak aj myšlienky a sny budeš mať pozitívne. Ak ťa nakŕmia zlým a nekvalitným jedlom, tak aj myšlienky a sny budú podobné. Ja s tým súhlasím, a vy?
Z vlastnej skúsenosti viem, že to tak zostane a asi to bude len a len horšie. Záver zas len a len pre seba. Mark Twain : „Sloboda tlače. Máme toľko zákonov na ochranu slobody tlače, ale ani jediný spoľahlivý zákon na ochranu ľudí pred tlačou.“