Určite ste už počuli o tomto meste. Jedno z najstarších, stále obývaných miest na svete. Historici udávajú šesťtisíc rokov, niektorí aj o polovicu viac. Vo mne veľmi zarezonoval biblický príbeh, keď Izraeliti na čele s Josuom zrútili hradby Jericha za pokriku a zvuku trúb.
Pozerám, priznám sa bez mučenia, oveľa menej správy a komentáre v rôznych médiách. Predstavili sa kandidáti na blížiace sa voľby. Neviem, či ja alebo len ja som stratil pamäť. Zasa plamenné reči, ako budú bojovať za lepší život pre nás obyčajných ľudí. Sľuby a opäť sľuby, bez štipky sebareflexie, akoby prišli z inej dimenzie. Dopredu vylučujú, s kým budú či nebudú vládnuť, budú vládnuť len s demokratickými stranami, aby demokratické hlasy neprepadli… Dúfam, že to ešte v demokracii platí, že akákoľvek strana, ktorá je riadne zaregistrovaná, nie je zrušená súdnym príkazom a prejde demokratickými voľbami, je relevantná. Každá jedna… alebo sa mýlim? Každý hlas vo voľbách má rovnakú cenu. V demokracii by to malo platiť, ak im my, vy, prípadne médiá neurčujú nálepky a rôzne prívlastky. Je to tak? Prečo? Kto to urči? Je to skutočne tak, ako sa hovorí a píše? Je to, bojím sa napísať to slovo, pravda alebo len jej odraz? Odraz, ktorý chcú, aby sme ho aj my videli a počuli? Robia to zámerne alebo len tak? Ja a určite aj vy odpoveď poznáme. Ruku na srdce, kto z nás si aj sľubovaný volebný program tej ktorej strany prečíta, nehovoriac o strane, pre ktorú sa rozhodne? Nedajme si podsúvať inými ich pohľad na vec. Ich realitu. Máme vlastné životy a aj životnú skúsenosť. Ja osobne nepotrebujem, aby mi niekto, ale áno, viem kto, ale pre istotu nenapíšem, kto mi vnucoval svoje predstavy, svoje želania. Nie, ja budem vidieť svet svojimi očami, nechcem vydávať videnie sveta iným človekom za svoje. Tak ako to je? Ja tie zvuky a pokrik z dávnej legendy stále počujem, a vy? Už ich počuť aj vo virtuálnej realite, tam dokonca niekoľkonásobne silnejšie… Josua šesť dní chodil okolo hradieb so svojimi bojovníkmi. Prikázal im, aby mlčky pochodovali. Obyvatelia v Jerichu boli prekvapení, že Izraeliti neútočia. Na siedmy deň, za zvuku trúb a pokriku bojovníkov sa mohutné hradby pevne opevneného mesta zrútili…
Už počujete tie ozveny z minulosti? Hlasné trúby. Chceme si my sami niečo z minulosti pripomenúť? Je to odkaz z histórie k našej prítomnosti? Pomoc, varovanie alebo len odraz našej histórie zakotvenej v minulosti? Záver skúsim len tak pre seba. Konfucius, 550 rokov pred naším letopočtom: „Ak spravíte chybu a nenapravíte ju, tak to sa nazýva chyba.“