Amalfi, mesto na krásnom pobreží južného Talianska. Neskutočné, čo všetko táto, pre mňa úžasná, krajina ponúka. Ticho jej závidím. Vchádzam do Katedrály svätého Ondreja, počúvam výklad, vysvetľovanie výjavov namaľovaných na obrazoch, doslova pomocou vizualizácie „akýmsi písaním“ dávnych, zväčša biblických príbehov. Vysvetlenie bez poznania abecedy, bez čítania a písania, pochopenia toho, čo sa autor diela pokúšal vyjadriť. Dnešný návštevník by mal pochopiť, čo sa mu snaží autor diela, autor myšlienky na obraze prerozprávať tým, že ho vťahuje do sveta „pozemského aj nepozemského vesmíru“, do svojho poznania a pochopenia sveta. Posúva mu obrazmi písaný text, veľmi sofistikovane sa mu snaží niečo povedať, vyjadriť. Nie, neposudzujem umenie ani filozofiu, snažím sa poukázať, ako múdro to bolo vymyslené.
Počúvam výklad, zarazím sa pri vete: „… aby aj analfabeti tomu rozumeli“. Bohužiaľ, tak to bolo ešte v nedávnej aj našej vlastnej histórii, väčšina z nás nevedela čítať ani písať. Katedrála sa datuje do roku tisíc nášho letopočtu. Zaujímavé. Funguje to aj dnes, napadla mi kacírska myšlienka. Hneď som si aj čiastočne odpovedal. Veď dnes vieme čítať a písať skoro všetci. Ozaj? Vieme čítať, ako sa povie moderne „s porozumením?“ Bojím sa odpovedať. V tomto „zúrivom“ a prečudesnom svete sa bojím. Nehanbím sa ani k tomu priznať, ale odvážne dodávam, bohužiaľ. Smutné.
Presne na toto som si spomenul, ako sledujem dianie na našej politickej scéne. Používame aj pri sledovaní našej politiky čítanie a písanie? Čítame, ak teda chcete, vidíme s porozumením? Alebo len a len prijímame akési obrazy, odrazy reality? Obrazy podsúvaných tém? Stačí nám to? Sme s tým spokojní? Sme ešte schopní vidieť aj ozajstné písmená? Ozajstnú abecedu, ozajstné skutočné vety, ktoré sú v predkladaných obrazoch zakódované, možno aj zámerne zahmlievané alebo tam vôbec nie sú? Je tam prázdno? Nula. Nie, vždy sa tam dá vidieť, že aj nula je číslo. V politike o to viac, má svoj význam. Realita, ktorú môžeme vidieť, ak ten prvý „podsúvaný marketingový obraz“ dáme preč. Veď už vieme čítať aj písať, prosím používajme to. Verím, že veľká množina z nás nepotrebuje „výklad“, ako to máme vidieť, čo máme vidieť, ako to chápať, aspoň ja nie. Zopakujem, vieme čítať a písať… Záver pre mňa milovaného Aristotela: „Vzdelanie je najlepšie cestovné pre starobu.“