Dnes by som chcel pripomenúť slovné spojenie Jóbova zvesť, Jóbova správa, jednoduchšie jóbovka. Verím že ste to niekde zachytili, započuli. Ak nie, patríte k tým šťastnejším a prajem vám, aby vám to čo najdlhšie vydržalo. No určite ste si položili otázku, prečo sa pýtam na Jóbove časy a nie Jóbove správy? Pokúsim sa s tým nejako vysporiadať…
Na tento mystický, ak môžem biblický slovný význam, jeho prenesenie do dnešných dní, ak chcete čias, čo žijeme, som si spomenul, keď sa dnes na politický stav vecí verejných pozerám, ako ho vidím, vnímam, doslova, ako ho cítim. Dovoľte mi, aby som sa s mojím videním sveta podelil aj s vami. Vopred hovorím, ako som už veľa raz písal, netvrdím a nikdy nebudem, že len a len moje predstavy či názory alebo úvahy sú správne a pravdivé. Takýchto tvrdení, niekedy otvorene priamo, inokedy jemne podsúvaných a aj podoprených zaručene pravdivými argumentmi, nájdete veľmi veľa. Všade, dookola, doslova, kde len dovidíte, a ešte riadne ďalej.
Tak nejako by som sa chcel verejne vyjadriť, verím, že stále to v našej krajine platí, teda dúfam, že bude aj ďalej platiť právo na vlastný názor, na svoj vlastný pohľad na stav vecí verejných a ich verejné prezentovanie. Žijeme v demokratickej spoločnosti. Toto právo je garantované aj základným zákonom nášho štátu, Ústavou SR.
Táto správa vyjadruje zlú, tragickú, vo všeobecnosti nepriaznivú informáciu. Tu by som mohol povedať, veď áno, žijeme presne takto popísané časy. Veľa ľudí zažíva, ak chcete spracováva, vo svojom vnútri Jóbove správy. Bohužiaľ, dennodenne. Vlastne by som rád navrhol priliehavejší výraz, Jóbove časy.
Jób bol veľmi zbožný muž v Starom zákone. Diabol si povedal, že nie je problém byť zbožný, ak sa ti vo všetkom darí. Jób bol bohatý zdravý, darilo sa mu v osobnom aj pracovnom živote. Naraz sa mu však prestalo dariť, vykradli ho, ochorel, zomreli mu deti. Cez všetky príkoria, a v príbehu je ich popísaných veľa, napriek nepriazni osudu, zostal pokorný, skromný a bohabojný muž. Nestrácal nádej a vieru. Uzdravil sa. Opäť sa mu začalo dariť. Znova bol úspešný, ako sa dnes zvykne popisovať. Legenda hovorí, že sa dožil viac ako dvesto rokov. V skúške obstál.
Priznám sa, že, ako som mal myšlienku na tento blog, vedel som presne, ako ho skončím. Teraz akosi váham. Aká je vlastne odpoveď na moju otázku? Žijeme Jóbove časy? Ak áno, kedy sa skončia? A skončia sa vôbec? Ak nie, tak prečo ? Alebo my na Slovensku či v EÚ máme byť trpezliví a čakať ako Jób vyše dvoch storočí? Máme toľko času? Z pohľadu jedného života asi nie. Z pohľadu času ako relatívneho pojmu asi aj áno. Neviem. Niekedy mi napadne myšlienka, pri ktorej sa až začervenám, aké Slovensko, aký svet, v akom stave, zanecháme našim budúcim generáciám. Tu sme povinní ten čas zastaviť, ako sa len dá. Vydržať, ako sa len dá. Verím, že sa to podarí.
Odpoveď si dovolím šalamúnsky nechať na vás, milí čitatelia. Nech bude akákoľvek, budem ju rešpektovať. No tento „stav sveta“, v ktorom sa teraz nachádzame, sme stvorili my ľudia. Nikto iný. Verím však v dobro. Verím, že aj my, ako človek, ako celé ľudstvo, obstojíme. Som o tom presvedčený, že v skúške dejín obstojíme.
Dovoľte mi, vážení čitatelia, neviem, či sa to má a môže, ale tak to cítim ja, všetkým vám chcem popriať k blížiacim sa sviatkom a už aj k príchodu Nového roku, veľa zdravia, rodinnej pohody a pokoja. Všetkým čitateľom a ostatným blogerom veľa dobrých nápadov a pekné chvíle pri čítaní. Veď, ako hovorí klasik, platíte pri čítaní tým najvzácnejším, čo máte po zdraví, a to vaším časom. S úctou, Peter Schuster.