„Ak chceš žiť, uč sa rozumne pýtať, pozorne počúvať, pokojne odpovedať, keď nemáš čo povedať, prestaň hovoriť.“ Tento výrok je pripisovaný veľkému gréckemu filozofovi Sokratovi, ktorý rozvíjal filozofické otázky formou dialógu. Ako som si tento výrok zapisoval, uprostred slova som sa zasekol: Treba k tomu ešte niečo dodať? Obdivujem ľudí, čo dokážu skĺbiť do jednej vety životnú filozofiu, životnú esenciu, ak chcete, životné skúsenosti, možno niekoľko stoviek generácií, našich životných príbehov minulých generácií, ale platných pre súčasné a určite aj budúce generácie.
Spomenul som si na tento výrok, keď som nedávno v jednej televízii sledoval debatu mladých pánov, moderátora a jeho hostí. Len veľmi ťažko hľadám slová, aké asociácie ich debata vo mne vyvolala. Verejne sa priznávam, že týchto dvoch si už do svojej obývačky nevpustím. Voľakedy v krajine, ktorá má tvar čižmy, vytvorili organizáciu s názvom, ktorý sa udomácnil takmer všade, ako každodenné „moderné oslovenie“. V novinách, televíziách, na internete, v rádiách. Dokonca poslanci v našom parlamente sa takto „častujú“ na dennodennej báze. Niekedy mám pocit, že sa mi sníva. Nemusím to slovo napísať, verím, že viete, o aké ide. Si… Neviem, ako iným ľudom, mne takýto slovník poslancov vyslovene prekáža. Kde je slušnosť, pokora, rešpekt pred občanmi, ich vlastnými voličmi, ale aj nevoličmi? Nemajú matky, otcov, dedov, babky, prípadne už vlastné deti? Nemôže sa stať, že ich bude niekto napodobňovať, v práci, na ulici, na pracovisku, v obchode, kine? Nedajbože v rodinách našich domovov, s vysvetlením, keď môžeš ty, keď môže on, prečo nie aj ja?
Len si dovolím pripomenúť z histórie, že v spomenutej južnej krajine sa toto slovo nesmelo nahlas veľmi dlho vysloviť. Viem, že z iného dôvodu, ale nesmelo. Tak pokračujem ďalej. Toľko urážok, osočovania a invektív v tejto debate, chcel som napísať, že som nepočul, ale, opak je pravdou, počúvam v svojom okolí každý deň. Toto je dnešná, a nielen politická realita Slovenska?
Mám deti v podobnom veku, ako boli hostia relácie. Hlboko som sa neúmyselne, alebo úmyselne, zamyslel po skončení relácie… Nie, nepíšem k tomu už nič. Ďakujem za pochopenie.
Na záver, ak dovolíte, tiež Sokratov výrok, nejako sa mi tu hodí : „Každý rozumný človek si kormidelníka na plavbu vyberá a nedostáva ho žrebom.“