Justitia, alebo jej slovenský ekvivalent Justícia, je starorímska bohyňa spravodlivosti. Rimania si ju osvojili zo starovekého Grécka, ale dá sa vystopovať aj hlbšie v histórii, v Egypte. Je stelesňovaná ako mladá žena, ktorá v ľavej ruke zviera váhy, v pravej drží dvojsečný meč. Meč spravodlivosti. Vo väčšine vyobrazení má oči previazané páskou. Tejto pomyselnej, ako mnoho ľudí verí, „slepej spravodlivosti“, by som venoval zopár viet, a ak chcete, zopár svojich myšlienok, zamyslení.
V knihách je vysvetlený význam, prečo má spravodlivosť zaviazané oči. Preto, aby nevidela účastníkov prípadného pojednávania, ich moc, ich spoločenské postavenie, spoločenský status. Rozhodovanie by malo byť výhradne na základe predkladaných argumentov a dôkazov. Aké ušľachtilé myšlienky a dôvody. Spravodlivý proces, rešpektovanie práva a spravodlivosti pre všetkých. Doslova.
Niekedy socha onej vysnívanej spravodlivosti stojí na „mešci peňazí“. Znova, len úcta a rešpekt ku krásnym ideám nepodplatiteľnosti „onej“ spravodlivosti. Už slovo spravodlivosť má pre mňa úžasnú silu, vyvoláva vo mne posvätnú úctu. U mňa ju absolútne má a bezpochyby si ju zaslúži. Realita? Neviem, či tu treba niečo napísať… Predsa len, skúsim, ale veľmi opatrne. Veľmi. Mám taký pocit, ako keby si každý politik prisvojil svoju spravodlivosť, takmer zhmotnil svoju „sochu spravodlivosti“ len pre seba.. To by som im možno, hovorím, možno odpustil, horšie, podľa mňa je, ak každý tú svoju bezostyšne vydáva za originál. Akási súťaž, súťaž spravodlivosti. Strašné? Dokonca sa predháňajú argumentovať tou svojou jedinou spravodlivosťou. Samozrejme, začínajú očiernením sochy iného majiteľa, pod heslom, čím horšie, tým lepšie…
A teraz, človeče, buď múdry, a vyber si, lebo ťa jednoducho postavia pred hotovú vec: „Tá moja socha je tá správna, tá moja je jedine pravá“. Dokonca medzi sebou súťažia, ktorá a prečo je tá jedinečná a originálna. A nám, občanom tohto štátu, ich voličom, bez zaváhania, jednoznačne, určujú miesta na lavici porotcov. Bez akéhokoľvek zaváhania sa pokúšajú získať body pre svoje sochy, ako keby rátali s tým, že pásku na očiach máme my. Spoliehajú sa, že cez ňu neuvidíme skutočnú realitu, skutočnú, pravú sochu pravej spravodlivosti.
V dávnej Číne mali sudcovia okuliare z čierneho kameňa, aby nevideli strany na súde, aby počúvali len a len argumenty, fakty. Doslova, aby nepracovala ľudská fantázia a predstavivosť, aby sa nedali oklamať obrazom, ktorý im sprostredkujú ľudské oči. Tak, možnože, priatelia, skúste pri súťaži spravodlivosti, ktorú nám na dennodennej báze predkladajú politici a ich dôverníci, zatvoriť oči a počúvať fakty a argumenty. Ja tvrdím, že originál je len jeden.