Pri aktuálnych informáciách, ktoré počúvam o referende, o jeho ústavnosti, o posúdení jeho miesta a významu v základnom zákone štátu, Ústave Slovenskej republiky, mi jednoducho nedá nespomenúť si na starú povesť. Vedie ma k tomu akýsi podvedomý strach či obava z reality… Nechcem použiť tento príbeh ako vyjadrenie známej a predkladanej skutočnosti, že všetko zlo pochádza od ženy, to by mi ani vo sne nezišlo na um.
Ale trochu z tohto príbehu. Pandora bola manželkou Titana Epimétea. Keď Prometeus daroval ľuďom oheň, naučil ich aj patrične ho používať, vyrábať nástroje, obrábať pôdu, pestovať plodiny, naučil ich čítať písať. Ľudia sa stavali rozumnými a prestali sa báť bohov. Tento bájny príbeh, bol napísaný pred viac, ako cca 2800 rokmi , ale ako keby ho napísali iba včera, teda aspoň podľa mňa. Bohom sa to samozrejme prestalo páčiť, tak jednému z nich, Hefaistovi, boh Zeus prikázal vytvoriť z hliny a vody ženu, ktorú všetci bohovia bohato obdarovali. Dali jej meno Pandora. Všetky dobré, ale aj veľmi zlé veci, jej v onej „skrinke“ podarovali. Záver už všetci určite poznáte…
Ako som si čítal vyjadrenia rôznych ústavných právnikov a odborníkov pri posudzovaní ústavnosti a následne záväznosti referenda v našom politickom systéme, napadla mi asociácia s Pandorinou skrinkou. Nie je to smutné, že referendum, ktoré máme chápať ako pravú demokraciu, doslova naše právo na vyjadrenie svojho názoru, svojho postoja k danej problematike, naráža (ak to chápem nesprávne, tak sa dopredu ospravedlňujem), na paragrafy nášho základného zákona, našej ústavy. Ak je to skutočne tak, je to naozaj na zamyslenie a pre mňa zároveň smutné. Automaticky sa mi totiž vnucuje otázka, ktorú si dovoľujem aj položiť. Pre koho a kým bola naša súčasne platná ústava napísaná? Viem, že máme takzvanú nepriamu demokraciu, že si volíme svojich zástupcov, ale v múdrych knihách píšu, že priama demokracia existuje tiež a ak to nie je vyšší stupeň pomyselnej demokracie, tak je aspoň podľa mňa totožný, ten istý, prejav vôle občanov, nás ľudí. Nerozumiem, prečo sa autori ústavy nevysporiadali aj s myšlienkou referenda, a to doslova neprestrielne. Viem, že to nie je celkom u nás možné, ale aspoň sa takémuto stavu čo najviac priblížiť. Nepochádza moc od ľudí, teda od nás ?
Pokračujem aj otázkou, prečo. Prečo takéto znenie, takáto formulácia? Máme sa ústavy báť? Alebo, nedajbože, sa ústava bojí nás občanov? Nemala by ústava slúžiť nám? Kedy a v akom období, bola prijatá súčasne platná ústava. Z akého dôvodu? Náhoda? Možno by som si aj trúfol odpovedať, ale to až budem na penzii vnúčatkám rozprávať… Musím ju, samozrejme, rešpektovať a aj rešpektujem, ale mám právo sa aj pýtať, teda pevne verím, že v demokracii toto právo máme všetci, aj ja. Tak znova, je to pomyselná Pandoriná skrinka? Čo vy na to? Zostáva nám, tak, ako Pandore v skrinke nádej..?