Platón často poukazoval na večnú ideu dobra. Všetky zákony, ktoré prijímajú zákonodarcovia, musia vždy hľadieť na dobro, ich zavedenie v prospech dobra je správne. Tieto slová už majú vyše 2200 rokov. Neuveriteľné. Absolútne s týmito slovami súhlasím, tiež verím, že mnohí z vás, možno, že väčšina.
Veľakrát v médiách len prebehnem titulky, niekedy si prečítam aj celý text a potom poväčšine premýšľam, čo má titulok spoločné s obsahom, presnejšie, prečo nemá titulok s ním nič spoločné. Neviem, možno zle chápem myšlienky tých, čo vymýšľajú nadpisy alebo nás cieľavedome zavádzajú…
Tak, oheň a voda, politik a svedomie. Tieto paralely či prirovnania mi zišli na um, aby som doslova zvýraznil, ako sa na našu politickú situáciu pozerám. Teda, majú naši politici svedomie? Nehodnotím, ani sa na to necítim povolaný, len nahlas a pred vami uvažujem, to azda smiem. Takže, či je to raz voda a inokedy oheň. Neviem, či môže existovať oheň bez vody, asi áno. Veď podľa legiend Prometeus zobral oheň bohom a dal ho ľuďom. Oheň je u mňa teplo a svetlo. Najhoršie je, ako dopadol Prometeus…
Chcem veriť, že naši politici majú svedomie. Svedomie, ktoré kráča ruka v ruke s pokorou. Sú to predsa ľudia, ako my. Ja v to verím. Verím, že si večer pred spaním spomenú, čo robili, respektíve prečo to a to urobili, pre koho alebo za koho… nechám rozhodnutie na nich. Verím, že zvolením za politika sa z človeka nestáva akýsi špeciálny druh, ktorý má patent na všetko, rozumie všetkému, všetkým, na všetko má odpoveď. Neviem, nie je niekedy pravdivejšie povedať, tak tomu nerozumiem, idem sa opýtať, idem sa poradiť, dám slovo odborníkovi?
Vždy je možnosť sa rozhodnúť, vždy je čas si vybrať cestu, smer, spoznať, alebo ak chcete, vybrať si to svoje svedomie, každý predsa má „nejaké“ svedomie. Aj výber je veľmi jednoduchý, je zakódovaný v nás.
Zomrel kancelár jedného nemenovaného štátu. Pri smrteľnej posteli mu kňaz hovorí, aby, odpustil svojim nepriateľom… Ja nemám nepriateľov, odpovedal farárovi. Akože nemáte, všetci majú, aj ja, odpovedal kňaz. Ja nemám, lebo som ich dal všetkých zabiť, povedal kancelár.
A druhý príbeh, keď zomieral dlhoročný politik, kňaz mu pri poslednom pomazaní chcel niečo povedať, no politik sa slabo usmial, ja viem smrť sa blíži, nebojím sa smrti, nikomu som neublížil, bol som síce politik, ale s čistým svedomím a s pokojom v duši môžem zomrieť, nikomu som vedome neublížil, verne som slúžil svojmu ľudu, svojmu štátu.
Verte, že oba príbehy skutočne existovali a existujú. Ťažko uveriteľné, ale áno. Čítal som kdesi, že ľudí triedia (už tak moderne, ja som proti) na skratky IQ,SQ EQ. Podľa tejto skratkovej štúdie vedia presne určiť, čo je pre akú profesiu vhodné, respektíve aká kombinácia elementov človeka , ako vedia rozobrať podstatu existencie človeka, ako ľudskú cítiacu bytosť pomenujú skratkami… Bolo zaujímavé, čo tam vyšlo o politikoch.
Nezabúdame, že sme ešte stále obyčajní smrteľníci? Vždy je možnosť si vybrať. Aj dobro je výber.