Poznáte legendu o Babylonskej veži z Prvej knihy Mojžišovej, teda podľa Starého zákona Knihy Genezis? Spomína sa v nej mesto a v ňom veža. Ľudia už od nepamäti radi porovnávajú, radi vyhrávajú. Sme veľmi zaujímavé bytosti na tejto planéte… ale späť k legende, ako stavali túto údajne nádhernú, veľmi vysokú vežu, siahajúcu až k nebeským výšinám, aby si urobili meno a neboli roztratení po celej zemi. Ale Boh zmenil ich plány, rozptýlil ich a začali rozprávať rôznymi jazykmi…
V tejto súvislosti mi prišla na um celkom súčasná paralela: Kedy sa Európska únia, bojím sa navrhnúť, celý svet, vráti späť? Kedy bude zas aspoň Únia rozprávať jedným pomyselným jazykom, aby sme mu všetci, všetci obyvatelia starého kontinentu, ak chcete, aj celej planéty, opäť porozumeli. Kedy sa vrátime k podstate stavania Babylonskej veže? Nereálne? Utópia? Práve naopak, verím, že len takto to môže fungovať. Som presvedčený, že všetko iné je iba dočasné. Verím v dobro.
Európska únia v terajšej podobe má tiež veľmi veľa jazykov, veď áno, je to samozrejmé, poviete si. S tým súhlasím, len si dovoľujem poukázať na rôzny ľudský rozum, mieru chápania reality, mieru chápania skutočnej reálnej politiky pre celú Úniu prostredníctvom jej jednotlivých členských štátov, ich histórie, minulosti, prejavov historických skúseností do súčasnosti. Súhlasím, že rôznorodosť je prínosom. Niekedy mám pocit, dúfam, že len ja, že znova každá krajina má svoj „jazyk“, každá krajina hovorí svojím jazykom a zasa si nerozumieme.
Dovolím si zamyslieť sa nad pôvodnou myšlienkou vzniku EÚ a jej terajšej podoby. Poviete si, veď sú tlmočníci, to áno, na jazyk ako reč sú. To aj vieme preložiť. Horšie je to s chápaním, historickými koreňmi jednotlivých krajín, historickými koreňmi v tej ktorej reči. Akási „pamäť reči, pamäť kultúry“. Čo všetko je v takomto jazyku obsiahnuté: tisícročia skúseností, tisícročia ľudských životov, našich predošlých generácií, nás ľudí. To sa len veľmi ťažko prekladá, ešte ťažšie chápe. Sú určité skupiny ľudí, čo to aj vedia, ale… To sme my, ľudia. Viem z prednášok, čo je EÚ, ako si vysvetľujeme ideu i dôvod jej vzniku, jej jednotného trhu, jednotnej meny, spoločného ekonomického priestoru, búrania klasických hraníc medzi krajinami… Chápem to, podporujem to. Len mám pocit, že každá krajina zase hovorí „ svojím“ jazykom.