Tak predsa to vedia… vedia ohodnotiť, oceniť zdravie človeka, jeho fiktívnu hodnotu, respektíve výšku nákladov, jeho strop pri liečení. Peniaze opäť zvíťazili. Navrhujem im pomôcť zbúrať tie potemkinovské dediny… Skúsme vytvoriť „hmlu“, aby naši demokraticky zvolení zástupcovia precitli. Aby videli aj starých, chorých, svojich otcov, svoje mamky, svojich starkých. To sme my, ľudia.
Pred asi 2 600 rokmi sa narodil princ Siddhártha Guatama Buddha alebo jednoducho Budha. Jeho rodičia boli veľmi bohatí, nikto chorý, ani starý sa k nemu nemohol ani len priblížiť. Držali ho v umelom živote, svete. Keď mal 29 rokov, podľa legendy sa raz zniesla tajomná hmla a všetci okrem princa zaspali .Vyšiel z paláca do mesta a odrazu videl realitu. Chorých, starých, nevládnych, chudobu, skutočný každodenný život obyvateľov. Precitol. Ako to pokračovalo, určite je vám známe. Vytvorme spolu takúto „hmlu.“
U ruskej imperátorky Kataríny Veľkej to bolo naopak, veľmi sa zaujímala o svoj prostý ľud. Rusko je obrovská krajina. Keď sa raz vybrala na cestu po svojom území, generál Potemkin, aby svojej imperátorke čo najviac ulahodil, dal pred jej príchodom postaviť fingované dediny, doslova kulisy predných častí domov, pekne poobliekať ľudí, pomaľovať im líca na červeno. Všetko pre spokojnosť cárovnej. Zbúrajme potemkinovské dediny, aby sa dala vidieť realita, skutočnosť.
Dnes som začul v rádiu, dúfam, že som len sníval. Pripravuje sa, možno to takto už aj funguje, ekonomická efektívnosť lieku. Maximálne do 30 alebo 35 násobku výšky priemernej mzdy na Slovensku. Ak si dobre pamätám, hovorilo sa, že je to 40 000 alebo 45 000 eur. Tým by som mohol skončiť. Verím, že aj áno. Ak sú čísla iné, dúfam, že väčšie, tým lepšie. Mňa fascinovala tá myšlienka, ten nápad, dať tieto čísla na papier a vyniesť ich na božie svetlo. Bohorovnosť, však? Tiež som sa dopočul, že v liečení rakovinových ochorení sme niekde na konci v Európskej únii, spolu s Litvou a Lotyšskom. Posudzovanie ekonomickej efektivity majú aj iné štáty. Pochopil som to tak, že drahšie lieky, ktoré nebodaj bude niekto potrebovať, budú na výnimku, alebo nebudú vôbec? Viem, že existuje QALY. Zdravie je ekonomická veličina? Skutočne? Rozum, a hlavne môj cit, mi to neumožňuje pochopiť. Pre mňa je už úmysel niekde za pomyselnou čiarou. Viem, nie som ekonóm, ale som človek a som na to pyšný.
Nerozumiem, kto alebo čo stanovilo takúto výšku. Bol to človek, umelá inteligencia bez citu? Fakt neviem. Na Slovensku sa zhruba 38 percent hradí z verejného zdravotníctva pri onkologickom ochorení, v Česku napríklad až 65 percent. Napadlo mi, že svojim deťom už teraz odporučím, aby si krajinu vyberali aj podľa tohto?
Som na pochybách, ako tento text skončiť. Patrilo by sa nejako pozitívne… Tak skúsim Senecu, že „život je celoživotný trest?“
Nie, s touto, aj keď múdrosťou, osobne nesúhlasím. Vy poznáte odpoveď?